B, ako Bibka - Caaviar.sk - Grafika, Fotografia a rôzne iné Fantázie

Prejsť na obsah
Viete  milé detičky, že voľakedy dávno, keď ešte bola škola a vyučovanie iba v  plienkach, chýbalo v abecede písmeno b? Aj malé, aj veľké. A ako vzniklo, o tom vám porozprávam krátky príbeh.

Kedysi dávno existovala krajina, ktorá sa volala “VŠETKOVEDKOVO“. V  tejto krajine žili detičky, ktoré sa túžili naučiť každý deň niečo nové.  Mali vlastnú školu s triedami, pomôckami a všeličím možným, čo im  pomáhalo naučiť sa vždy nové veci.
Zakaždým, keď sa skončilo vyučovanie, detičky odišli domov, aby  svojim rodičom vyrozprávali čo nové sa v škole naučili. V školských  triedach sa však život po vyučovaní nezastavil. Keď sa zamkli v škole  posledné dvere a v triedach ostalo po detičkách ticho, začal sa tu život  iný. Život školských pomôcok. Kriedy, hubky, farbičky, perá, zošity,  tabule aj knižky, to všetko ožilo. Rozprávali sa medzi sebou a tešili sa  z toho, čo s detičkami cez deň zažili. No neboli jediní, ktorí v  triedach zahájili zaujímavé rozhovory. Svoj život v škole žili aj  šlabikáre. Písmenká z nich sa po vyučovaní rozpŕchli, šantili a  rozprávali sa medzi sebou.

Bolo medzi nimi aj jedno veľmi dôležité písmeno. Úhľadný pánko,  ktorému za svoje meno vďačilo mnoho užitočných vecičiek pre malých  školáčikov. Ten pánko sa volal, pán “P“ a bol plukovníkom nekompletného  písmenkového pluku. Jedno tam ešte chýbalo. Jeho písmenkom začínali  perá, pastelky, pravítka, peračníky, ale aj jeho rodinka zvláštnych  znakov, nazývaná jednoducho, písmenká.
Pán P bol veľký džentlmen. Žil si na vysokej nohe a na hlave mal  parádny klobúk ozdobený pierkom. P sa rád prechádzal po chodbe školy a  zaujímal sa o život ostatných písmeniek, ktoré s ním zažívali školácke  dobrodružstvá v šlabikári.
Bol tu však aj niekto iný. Šlabikár z inej triedy. Aj tam boli  písmenká, no tie nemali svojho pána “P“. Tie mali svoju paničku a tá sa  volala, čuduj sa svete, pani “P“. Krásna štíhla deva, s plnými perami a  nádhernými očami. Proste krásavica na pohľadanie.
Pánovi P sa páčila už oddávna. Občas s ňou prehodil pár slov, ale v  jej prítomnosti sa nevedel zbaviť hanblivosti. Veľmi sa mu páčila.

Čím častejšie sa stretávali, tým si boli bližší a časom sa z nich  stal nádherný písmenkový párik. Netrvalo dlho a plukovník P sa s  paničkou P oženil. Tí dvaja boli pre seba stvorení odjakživa. Obrovská  láska prináša obrovské zmeny a ani u tejto milej dvojice tomu nebolo  inak. Pani P sa začala meniť. Každým dňom bola krajšia a bolo na nej  pozorovať, že sa jej zväčšuje bruško. Bolo to vďaka pánovi P, ktorý  svoju milovanú P zahŕňal láskou každú, každučkú chvíľu.
Po nejakom čase mala pani P také veľké bruško, že si to všimli  všetky, dovtedy existujúce písmenká. Pani P už nevyzerala ako P.  Vyzerala ako P s bruškom. So svojim milovaným plukovníkom, očakávala  narodenie malého písmenka. Ale ako sa bude volať? P, ako skúsený  písmenkový plukovník dlho neváhal a malé písmenko nazval “b“, veď to  bude bábätko. A keďže sa pri jeho očakávaní zmenila aj pani P, rozhodli  sa, že si meno zmení na veľké B. To kvôli bábätku v brušku. A aby si  ostatné písmenka nemysleli, že sa plukovník zmenil na barana, keď bude  volať svoju milú Beee, navrhol jej, že ju bude volať skutočným menom,  takým ľúbezným. Pani B to prijala a stala sa Bibkou, plukovníkovou  Bibkou.
Od tých čias prebýva v šlabikári jedna nádherná zamilovaná dvojica a  abeceda je bohatšia o ďalšie dôležité písmenko. A ako ten príbeh  pokračuje ďalej? To nechám na vašej fantázii milé deti. Je však isté, že  písmeniek nie je nikdy dosť.

© Róbert Mačej -odRobinka- 2018
Návrat na obsah